O UaKPS Osturňa

Tisíce ľudí na Slovensku vlastnia časť lesa, pasienku alebo budovy, ktorá patrila pôvodným urbariátom - pozemkovým spoločenstvám. Podľa údajov ministerstva pôdohospodárstva u nás samostatne hospodári okolo 2800 pozemkových spoločenstiev. Ich celkový počet je však o čosi vyšší, viaceré svoj majetok prenajímajú. Sme to aj mi rodáci z Osturne ktorý sme zdedili svoj kúsok lesa a málo by nám záležať kto a ako sa oň stará a čo sa v ňom deje.

Podstatou pozemkových spoločenstiev je združovať spolumajiteľov lesa, pôdy, vodných plôch, ktorí vedia, akú výmeru vlastnia, ale nevedia, kde sa ich časť nachádza.

Zistiť konkrétne, ktoré stromy podielnikovi patria, je nemožné. Podielové spoluvlastníctvo je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť. Najmenšia časť pozemku, ktorú môže podielnik vlastniť, je 2000 m2. V prípade smrti podielnika sa jeho časť automaticky dedí na potomkov. Ak potomkov nemá, podielnikom sa stáva štát.

Urbariáty sú spoločenstvá podielnikov, ktorí si volia svojich predstaviteľov. Urbariát môže prenajímať lesný pozemok a má hospodáriť tak, aby podielnici mali čo najvyššie výnosy.

Podielnici si volia valné zhromaždenie, výbor, dozornú radu a iné orgány určené zmluvou o založení alebo stanovami. V prípade neplnenia si povinností je možné ich odvolať nadpolovičnou väčšinou. Ak na to nie je dostatok hlasov, môžu sa obrátiť na súd. Všetky kompetencie predstavenstva musia byť zakotvené v zmluve o založení alebo stanovách jednotlivých urbariátov. V stanovách sú charakterizované práva a povinnosti členov spoločenstva, vnútorná organizačná štruktúra, pôsobnosť jeho orgánov, zásady hospodárenia spoločenstva, prípadne ďalšie otázky, na ktorých sa členovia dohodli. Súčasťou zmluvy o založení je aj zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvárajú.

Povinnosťou urbariátov je predložiť valnému zhromaždeniu spolu s ročnou účtovnou závierkou aj návrh na spôsob rozdelenia zisku. Prípadne spôsob úhrady straty. Je to vec dohody medzi členmi a predstavenstvom. Môžu sa však rozhodnúť, že tri roky nebudú vyplácať peniaze, ale investujú ich napríklad do novej lesnej cesty. Odsúhlasiť to musia všetci členovia. Podiely sa vyrátajú na základe výmeru a zisku. Napríklad, ak má podielnik v lese jednu stotinu, získa aj jednu stotinu z výnosu.

Hlavnou povinnosťou podielnikov je voliť predstavenstvo maximálne na päť rokov a kontrolovať, či získali také výnosy, na aké majú nárok. Členovia spoločenstva si môžu vyžiadať na nahliadnutie ročnú účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo na úhradu straty. Ak s hospodárením nie sú spokojní, je možné osloviť nezávislé orgány, aby vykonali audit, prípadne sa obrátiť na políciu.

História urbariátov sa začala za čias Márie Terézie

V januári 1767 bol vydaný "milostivý urbár". Nariadenie Márie Terézie uvádzalo do určitého pomeru dávky a povinnosti poddaného voči jeho zemepánovi s rozsahom pôdy, ktorú užíva. Urbár bola kniha, v ktorej boli zapísaní poddaní, pracujúci na poliach a lesoch panstiev.

Podľa urbára bol napríklad poddaný hospodáriaci na jednej usadlosti povinný odpracovať pre svojho zemepána 52 dní so záprahom alebo 104 dní pešo. Želiari s domom boli povinní odpracovať na panskom 18 dní, bez domu 12 dní ročne. Za "domový grunt" - záhradu a pozemok, na ktorom stál dom, platili poddaní zemepánovi 1 zlatý ročne. Ďalej boli poddaní povinní odvádzať svojmu zemepánovi deviatok a cirkvi desiatok z úrody, okrem toho rôzne naturálne dávky. Poddaný musel ročne dávať zemepánovi od usadlosti napríklad aj 2 sliepky, 2 kapúnov, 12 vajec a holbu masla.

Zásadná zmena v urbárskych pomeroch nastala v roku 1848 v dôsledku revolučných udalostí. Poddaný sa stal z urbárskeho zaviazaného poddaného voči pozemkom ich plným vlastníkom.

V roku 1853 bol vydaný tzv. urbársky patent, ktorým sa úplne zrušil dovtedajší urbársky pomer voči zemepánovi, urbárnici sa stali i právnymi vlastníkmi poddanskej pôdy.

Po znárodnení v roku 1948 sa urbariáty zrušili a vznikli družstvá, ktoré prebrali určitým spôsobom model urbariátov.

Po roku 1989 sa začali vracať majetky podielnikom a vznikli spoločenstvá na historickom základe bývalých urbariátov, ale nevznikli na účely podnikania. Až zákon z roku 1995 ustanovil presné podmienky vzniku pozemkových spoločenstiev, ktoré platia dodnes.

Povinnosťou urbárnikov je kontrolovať vedenie

O právach a povinnostiach podielnikov v pozemkových spoločenstvách, ktoré sa pôvodne nazývali urbariáty, sme hovorili s MILANOM OVSENÍKOM zo Slovenskej spoločnosti urbárov a iných spoločenstiev.

Aký je rozdiel medzi spoločenstvami s právnou subjektivitou a bez nej?

"V spoločnosti bez právnej subjektivity sú spoločníci, ktorí majú rovnaké práva a povinnosti a konajú rovnocenne za spoločenstvo. Spoločnosť s právnou subjektivitou má členov-podielnikov, ktorí majú práva a povinnosti k právnemu subjektu - pozemkovému spoločenstvu, ktoré prostredníctvom svojich orgánov vystupuje navonok."

Musí sa spoločenstvo o majetok starať a ako?

"Jeho povinnosťou je starať sa o majetok a zveľaďovať ho. Napríklad v lese môže ťažiť drevo alebo ho prenajať poľovníkom, alebo štátnym lesom. Rovnako je to aj s pôdou. Výnos si členovia rozdelia medzi sebou na základe podielov, ktoré z majetku majú."

Čo majú robiť podielnici, ak nie sú spokojní s vedením urbariátu a jeho činnosťou?

"Musí byť dobre urobená zmluva o založení spoločenstva a stanovy. Ak nie sú, majú podielnici možnosť dvojtretinovou väčšinou odhlasovať zmenu zmluvy. Rovnako môžu odvolať na valnom zhromaždení výbor a predsedu, ktorí riadia spoločenstvo. Stačí na to súhlas nadpolovičnej väčšiny."

Ak nie sú s vedením spoločenstva spokojní, ale nestačí im počet hlasov na jeho odvolanie, na koho sa majú obrátiť?

"Na odvolanie napríklad predsedu stačí nadpolovičná väčšina hlasov. Každý podielnik má za každý podiel jeden hlas. Ak je hlasov na odvolanie nedostatok, môžu sa obrátiť na súd.

V prípade podozrenia, že sa vedenie dopúšťa trestného činu, napríklad okráda podielnikov, sa musia členovia obrátiť na políciu."

Môže člen spoločenstva predať svoj podiel?

"Áno, ale právo na kúpu majú ostatní podielnici a jeho rodina a až keď odmietnu oni, môže ponúknuť majetok ostatným. Treba si však uvedomiť, že ak je súčasťou majetku spoločenstva aj hospodárska budova, traktor, les a pasienok a predávajúci vlastní jednu stotinu, predáva stotinu budovy, traktora, lesa a pasienku. Nemôže si vybrať, že chce predať len stotinu z pasienku."

Aké sú ešte práva podielnikov?

"Na valnom zhromaždení schvaľujú zmluvu o založení a stanovy vrátane ich zmien. Majú právo rozhodovať o hospodárení spoločenstva, schvaľovať ročnú účtovnú závierku a rozhodovať o rozdelení zisku, prípadne spôsobe úhrady straty. Rovnako majú právo rozhodovať o zániku spoločenstva, kde je potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny. Valne zhromaždenie nie je prístupné verejnosti. Môže sa ho zúčastniť podielnik evidovaný v katastri nehnuteľnosti prípadne nim poverená osoba ktorá sa riadne zaregistruje."

Aké sú povinnosti podielnikov?

"Starať sa o svoj majetok. Nebyť pasívny a zaujímať sa o činnosť spoločenstva, poprípade kontrolovať vedenie." 

Toto bude hlavný účel tejto stránky. Nechceme, aby náš les vyzeral ako na obrázku v hlavičke tejto stránky.

Vaše názory a pripomienky si radi prečítame.